Pandémia vírusu je príležitosť stať sa opäť Tatranským tigrom

Môj stručný pohľad na ekonomické hrozby pandémie vírusu i príležitosti, ktoré nám môže priniesť.

     Pri písaní tohto príspevku som si dal dva hlavné ciele. Popísať ako vnímam hospodársku kondíciu Slovenska dnes i aké vnímam príležitosti vzniknuvšie zo súčasnej krízy spôsobenej pandémiou vírusu SARS CoV-2. Druhým cieľom je byť stručný, aj keď riskujem povrchnosť. Nemám ambíciu ponúknuť riešenia, skôr pomenovať spomenuté príležitosti. Chcem sa striktne držať ekonomiky. Nechcem sa nikoho dotknúť, viem, že sú aj dôležitejšie veci ako je hospodárska prosperita, ja sa však venujem ekonomike, a preto píšem o nej.

     Aký cieľ by si mala stanoviť mať hospodárska politika SR v tomto období? Vyjsť z tejto krízy[1]  menej oslabení ako naši konkurenti na svetovom trhu!

Východiská

     Slovensko už vyše dekádu nie je tigrom, ktorý vyvoláva rešpekt v cudzine a hrdosť doma. Sme krajinou bez vízie. Naši lídri desať rokov nemali sen kam chcú Slovensko posunúť, dokonca robili všetko preto, aby sme boli tak podpriemerní ako sa len dá.

     V ostatných voľbách sme sa však dali novej vláde výnimočne silný mandát. Vznikla tak šanca zrealizovať potrebné zmeny. Žiaľ, horší čas na nástup novej vlády sa nám ani nemohol pritrafiť. Stojíme totiž na prahu globálnej depresie[2] oveľa nepríjemnejšej ako bola recesia v roku 2009[3] a naša krajina je veľmi zraniteľná.

Ekonomickú zraniteľnosť – ak chcete hrozby, vidím najmä v týchto parametroch:

• Otvorenosť našej ekonomiky[4] (miera zapojenia do medzinárodného obchodu je 190 % HDP)[5],

• Vysoký podiel priemyslu na HDP (nízky podiel služieb)[6]

• Nízky podiel priemyslu 4.0 v štruktúre nášho priemyslu[7].

     K vyššie uvedenému treba uviesť naše slabiny – podľa mňa sú to najmä neefektívna verejná správa a jej informatizácia[8], zlá úroveň vzdelania (už aj technického), nedokončená infraštruktúra, nízka miera urbanizácie[9], nedostatok pracovných príležitostí[10] a mnohé iné  (áno aj spravodlivosť).

Tieto ekonomické východiská v kombinácii s pandémiou nás stavajú pred poriadnu šlamastiku.

Príležitosti

     Každá šlamastika však prináša príležitosti. Nová vláda má v rukách taký mandát, ktorým vie prijať extraordinárne opatrenia na zlepšenie hospodárskej kondície (relatívnej voči ostatným krajinám), akú nemala žiadna vláda od roku 1992. Musíme si však stanoviť odvážne ciele a nakresliť si cestu ako ich dosiahnuť. Aj keď to môže znieť skutočne budovateľsky :) chcem veriť, že sa nám to môže aj s touto novou zostavou podariť.

     Našu jedinú skutočnú silnú stránku v tejto chvíli (žiaľ) vidím len v relatívne nízkom zadlžení (50% HDP)[11]. Na margo silných stránok Vám ich isto napadne celý kopec, no treba si úprimne priznať, že sme ich za uplynulú dekádu postupne všetky minuli. Najlepšie to preukazuje skutočnosť, že ak bola donedávna výhodou previazanosť našej ekonomicky na nemeckú, dnes nám toto pevné napojenie môže zlomiť väz.[12]

V čom vidím príležitosti:

• Vláda ma silný mandát a ideologicky je v ekonomických otázkach pomerne jednotná[13].

• Obyvateľstvo je pod ťarchou krízy ochotné akceptovať aj radikálnejšiu transformáciu hospodárstva. (pozor - vyžiada si to citlivý prístup k sociálne ohrozeným skupinám obyvateľstva. – nie „na Kaníka“!)

• Ak zvládneme reformu školstva a spravodlivosti, zastavíme emigráciu.[14]

• V cudzine máme veľkú zásobu krajanov, pripravených sa vrátiť. (Toto považujem za najdôležitejšiu príležitosť a hlavný cieľ, ktorý si musíme vytýčiť.) [15]

• Pokiaľ dôrazne nastúpime na cestu automatizácie a informatizácie môžeme rýchlo dohnať náskok iných krajín. V SR je vhodné podhubie IT spoločností i pracovníkov v IT sektore. IT je naše baníctvo (stredovek) či automobilový priemysel (00‘ roky) budúcnosti.[16]

• Dnes je ideálna príležitosť prehodnotiť našu stratégiu potravinovej bezpečnosti.

• Situácia okolo vírusu je tiež príležitosťou znovu sa zamyslieť nad ochranou prírody i spoločenskými vzťahmi. Pripúšťam, že toto sú dokonca dôležitejšie témy ako hospodársky rast. Obe témy však nie sú predmetom môjho skúmania a ani nemali byť predmetom tohto blogu[17].

Záver

Na záver chcem iba skonštatovať to čo všetci vieme.  Kríza zasiahne všetky krajiny na svete. Pôjde o to, kto sa najlepšie adaptuje (toto slovo získa nový rozmer). Pokiaľ však urobíme správne kroky znovu budeme mať možnosť stať sa Tatranským tigrom. Držím nám palce!

tento blog som pôvodne zverejnil na postoj.sk 23.03.2020

https://blog.postoj.sk/52903/pandemia-virusu-je-prilezitost-stat-sa-opat-tatranskym-tigrom

[1] Pojem kríza pre potreby tohto blogu používam najmä v spoločenskom zmysle slova (vírus a jeho dopady na celú spoločnosť vrátane ekonomiky). V tlači sa často používa aj pojem ekonomická kríza http://www.businessdictionary.com/definition/economic-crisis.html . Ekonomická kríza má dve formy – recesiu a depresiu (depresia je: Dlhšie obdobie charakterizované vysokou nezamestnanosťou, nízkym objemom outupu a investícii, oslabenou dôverou v podnikanie, početnými bankrotmi. Miernejšou formou hospodárskeho poklesu je recesia. Zdroj: Samuelson & Norhaus – Ekonómia). Len doplním, že matematicky je hranica medzi recesiou a depresiou pokles HDP o 10% a viac.  

[2] Ešte 17.3.2020 priniesol TREND vo svojom článku odhad OECD o riziku poklesu rastu (!!!) HDP svetovej ekonomiky „až“ na 2,4 % HDP. (Zdroj: https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2020/cislo-10/koronavirus-sa-stava-ciernou-labutou-na-trhoch-aj-v-ekonomike.html);  Počas uplynulého týždňa sa objavili odhady prepadu HDP eurozóny aj – 7,5 % napr. Zdroj: https://www.tatrabanka.sk/sk/blog/ekonomicke-analyzy/prognoza-ekonomiky-ovplyvnenej-ochorenim-covid-19-co-nas-caka/. Nechcem preveľmi strašiť no môj tip je, že pokles HDP eurozóny bude minimálne dvojciferný .

[3] Základný rozdiel medzi Globálnou ekonomickou krízou 2009 a Globálnou ekonomickou krízou 2020 vidím v tom, že tá minulá bola krízou finančného sektora. Z tej krízy sa dalo vykúpiť tlačením peňazí (nízke diskontné sadzby, nákup vládnych dlhopisov, rôzne druhy kapitálových transferov zo súkromného sektora na centrálne banky ...). Kríza 2009 sa až sekundárne premietla do reálnej ekonomiky. Táto Kríza 2020 však bude krízou práve reálnej ekonomiky – bude to kríza dopytu a zároveň kríza ponuky. Všetky nástroje použité v Kríze 2009 budú nanič a centrálne banky spolu s vládami zavedú opatrenia, ktoré sme si doteraz nechceli predstaviť. Ekonómka Weder di Mauro predpokladá, že by nás mohli stáť až 50 % HDP (v nákladoch) Zdroj: https://www.ft.com/content/abd6bbd0-6a9f-11ea-800d-da70cff6e4d3

[4] Otvorená ekonomika – open economy – je taká, ktorá sa zapája do medzinárodného obchodu s inými krajinami t.j. dováža a vyváža statky a kapitál. Zdroj: Samuelson & Norhaus – Ekonómia.

[5] V čase hrozby zrútenia jednotného trhu je otvorenosť ekonomiky skôr problémom. Nevyužili sme obdobie rastu globálnej ekonomiky na dotiahnutie reforiem, dokončenie reštrukturalizácie hospodárstva (podiel služieb a priemyslu),  pripravenie sa na prechod na Priemysel 4.0 a vytvorenie potrebného fiškálneho vankúša (aj keď tu ešte nie je všetko stratené).

[6] Na Slovensku je podiel služieb na HDP 60% priemer EÚ je vyše 70%. Samo o sebe to nepovažujem za tak zásadný problém, no v nadväznosti na štruktúru priemyslu to ako problém vidím. Zdroj: https://www.ecb.europa.eu/mopo/eaec/html/index.en.html

[7] Bez mučenia sa priznám, že k tomuto tvrdeniu nemám žiadne dáta. Je to len môj pocit. Ten však upevňuje skutočnosť, že kým v Nemecku sa na vládnej úrovni touto transformáciou zaoberajú od roku 2006, u nás spracovalo MH SR svoj akčný plán inteligentného priemyslu až o dekádu neskôr.

[8] Touto témou sa zaoberali už mnohí a je to téma na celú esej, zostanem teda len pri konštatovaní. Pre potreby tohto blogu považujem za dôležité uviesť nasledovné: Z manažérskeho hľadiska je dôležité mať relevantné dáta, aby sa dali robiť kvalifikované rozhodnutia. Za všetky uvediem to, že štát nevie (bez súkromnej firmy marketlocator.sk) koľko ľudí skutočne žije v Bratislave a koľko do nej prichádza denne a týždenne za prácou. Zdroj http://www.marketlocator.sk/ako-sa-nafukuje-nase-hlavne-mesto/ . Druhým príkladom je, že na Slovensku nemáme žiadnu spoľahlivú databázu dokumentov pre miestnu štátnu správu. Tak si každá obec robí svoje vlastné zmluvy, vydáva svoje vlastné, unikátne VZN, či prijíma uznesenia zastupiteľstva

[9] Slovensko je tradične rurálna krajina a z nejakého, pre mňa nepochopiteľného dôvodu, sme na tento fakt hrdí. (urbanizácia je len 53% - Zdroj: https://www.enviroportal.sk/uploads/report/2014-01-zaklad-info.pdf. Napr. Čechách je urbanizácia 75 %! Toto je téma na samostatný blog no v skratke len taxatívne vymenujem niektoré dôvody prečo je to problém: - horšia dostupnosť zdravotnej starostlivosti, nižšia vzdelanosť, nižšia miera dožitia,  vyššie náklady na štátny aparát, vyššie náklady na udržiavanie infraštruktúry, neefektívnosť vnútroštátnych finančných transferov, na vidieku nedosahujete taký multiplikačný efekt ako v meste,  a mnoho iných ... )

[10] Na Slovensku sa ujala téza o tom, že máme nedostatok pracovných síl! http://www.nbs.sk/_img/Documents/_PUBLIK_NBS_FSR/Biatec/Rok2018/02-2018/Biatec_18_2_03Karsay.pdf   Vyrušuje ma však skutočnosť, že len náš štatistický úrad eviduje 129 tisíc Slovákov pracujúcich v cudzine (Zdroj: https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/themes/demography/labour/news/). Predpokladám, že to číslo je v skutočnosti ešte vyššie. Nehovoriac o tom, že máme veľkú  skupinu ľudí, ktorá je tak dlho nezamestnaná, až sa nepočíta do disponibilnej pracovnej sily.

[11] Zdroj: https://www.ardal.sk/sk/ekonomicke-informacie/dlh 

[12] Už som tu písal o ohrození spoločného trhu – myslím tým nemeckú reakciu na vírus a ich embargo na rúška. Nemci nám ukázali (na takejto „prkotine“), že sa nebudú báť žiadneho protekcionistického opatrenia, dokonca sa bojím, že keď pôjde do tuhého pokojne obmedzia naše továrne, ktoré vlastnia, aby neohrozili svoje domáce.

[13] I keď sa na prvý pohľad môže zdať, že SAS ako libertariánska strana nemôže byť kompatibilná s nacionalistickým protekcionizmom Sme Rodina (sociálnym konzervativizmom OLANO a Za Ľudí), som presvedčený, že táto kríza posunie celý ekonomický diškurz smerom k protekcionizmu (ak chcete doľava) a aj libertariáni si položia nanovo mnohé otázky. Nemyslím si, že opustia svoje „trhové riešenia“, ale myslím si, že budú pripravení na (ideologické) kompromisy viac ako pred 10 rokmi.

[14] Emigrácia obyvateľstva (neznamená cestovanie za prácou ! to je pre ekonomiku viac prospešné ako neprospešné) zo Slovenska je našim dlhodobým problémom už od 19. storočia. Na prvý pohľad sa zdá, že ekonomické škody sú nízke no opak je pravdou. Emigrácia je v skutočnosti forma kapitálového transferu, kedy sa náklady, lepšie povedané investícia na výchovu obyvateľstva realizuje na Slovensku, ale benefity z jeho daní a pridanej hodnoty utŕži iný štát. Aby nedošlo k omylu, myslím si, že každý má právo emigrovať a je chybou štátu, že nevie svojim občanom ponúkať pomery, v ktorých by sa rozhodli ostať.

[15] Návrat krajanov musí byť kľúčovým cieľom našej politiky. Totiž ak prilákame naspäť ľudí čo emigrovali, znamená to, že sme ako krajina uspeli v náprave dôvodov, pre ktoré títo ľudia emigrovali. (či už sú to spravodlivosť, zdravotníctvo, sloboda, ekonomická úroveň, príležitosti, vzdelanie, bezpečnosť). Z ekonomického pohľadu je to skvelý typ prísunu produktívneho transferu v podobe úspor vracajúceho sa obyvateľstva. Úspory sú v zmysle ekonomickej teórie ideálnym zdrojom investícii a prostriedkov spotreby. Priemerný Slovák ma úspory na úrovni 5 tis. eur. Nemáme k dispozícii dáta koľko úspor majú krajania, ale dovolím si tipnúť si, že to bude násobne viac.

[16] Celá situácia ohľadne vírusu nahráva firmám podnikajúcim cez internet alebo aj cez internet. Len taká donáška jedla dronom by bola teraz vítaná.

[17] Na záver chcem uviesť, že som volil OĽANO. Vychádzal z predpokladu, že potrebujeme štyri roky na vyriešenie elementárnych problémov nášho štátu, najmä spravodlivosti a transparentnosti vládnutia, reformou štátnej správy, reštartovanie školstva, opravu zdravotníctva ... . Predpokladal som, že nás globálna recesia najbližšie štyri roky minie, že automatizácia a inovácie v globálnej ekonomike budú zabezpečovať aspoň mierny rast HDP, a keď upraceme vo svojom „dome“, tak po štyroch rokoch sa budeme môcť naplno pustiť do poriadnych ekonomických reforiem. Matoviča som teda nevolil ako ekonomického reformátora. Situácia je po necelom mesiaci úplne iná. Otázka je či Trnavský Corgoň tento kameň v podobe ekonomickej šlamastiky unesie. Ak áno, bude to úspech pre celú generáciu.