Logika dejín: Existuje ?

Jedna z otázok v dejepise všeobecne, na ktorú dlhodobo hľadám odpoveď je, či existuje Logika dejín? S priateľmi o Logike dejín, resp. o príčinách a nadväznostiach jednotlivých historických udalostí pravidelne diskutujeme. Preberáme či mohli Nemci vyhrať prvú svetovú vojnu a čo by to znamenalo? Či by vzniklo Česko-Slovensko aj bez Masaryka a či by dnes existovalo Slovensko? Ako by vyzerala Európa ak by sme (Európania) prehrali bitku o Poitiers? prípadne ako by to dopadlo ak by Ján III. Sobieski nedorazil k Viedni včas? Boli všetky tieto udalosti výsledkom logiky dejín, alebo to boli zlomové okamihy, ktoré budúci vývoj prevrátili naruby?

Predpokladám, že sa touto otázkou nezaoberám prvý ani posledný, je to skôr taká večná otázka pre fanúšikov dejepisu.

Čo je Logika dejín (podľa mňa)? 

Logikou dejín (s veľkým L) rozumiem proces, v ktorom udalosti smerujú k najlogickejšiemu výsledku (v zmysle ako jedinému možnému). Otázka, ktorú sa dnes pýtam je, či Existuje taká „Logika dejín“ v rámci, ktorej smerujú jednotlivé udalosti v dejinách k najlogickejšiemu výsledku a nie je možné s „tým“ nič spraviť ?

Ponúka sa viacero odpovedí na položenú otázku, uvediem pre ilustráciu tri:

1.     Jednak existujú situácie, kedy sa budúce okolnosti nedajú ovplyvniť ani s vypätím všetkých síl a vtedy vyzerajú (pozerajúc sa spätne) dejiny osudovo. 

2.     Druhým prípadom je, že sa v dejinách objavujú skutočne nečakané zlomové okamihy, kedy všetko dopadne naopak, ako by bolo možné rozumne predom očakávať. 

3.     Ostatný prípad je, že hybnou silou dejín sú rozhodnutia konkrétnych jednotlivcov, ktoré dejinami hýbu. Niekedy, vidiac spätne, možno vidieť akúsi logiku, až sa zdá, že to tak muselo dopadnúť. (aj v dobrom aj zlom).

Skúsim sa nad touto témou zamyslieť podľa vyššie uvedenej osnovy teda pomocou troch príkladov z našich dejín, každý s rozdielnym výsledkom z pohľadu Logiky dejín.

Za všetky zjednodušenia sa predom ospravedlňujem (je to blog). Zároveň budem rád, ak sa niečo zaujímavé dočítam v komentároch. 

1.    Kauza Moháč z pohľadu „mojej“ Logiky dejín.

Otázka: Bola Moháčska katastrofa logickým vyústením predchádzajúcej krízy v Uhorsku a bolo Uhorsko odsúdené na porobu (teda bolo obsadenie Uhorska nevyhnuteľné) ? 

V našom dejepise sa učíme o tzv. Moháčskej katastrofe. Táto udalosť z 29. augusta 1526 sa prezentuje ako nečakaný šok, po ktorom zavládol v Uhorsku absolútny chaos. Bitka je podľa dejepisu gigantickou udalosťou, európskeho významu, ktorá údajne zmenila chod dejín. Podľa mojej Logiky dejín je to však omyl. Moháč bol podľa mojej mienky logickým výsledkom predchádzajúceho vývoja – výsledkom konkrétnych rozhodnutí konkrétnych ľudí, ich chýb aj omylov.

Neviem presne určiť či sa o tom, že sa nejaký Moháč odohrá (o miesto bitky a rok nakoniec nejde) rozhodlo v roku 1389 na Kosovom poli, roku 1453 pri Carihrade, či nástupom slabých Jagelovcov na náš trón, alebo až počas sedliackej vzbury vedenej Jurajom Dóžom roku 1514, no faktom je, že sa dá spätne vidieť, že Turci udrú aj na Uhorsko a dosiahnu obrovské víťazstvo. Turci boli rozbehnutí a obávam sa, že ani Matej Korvín s miliónom zlatých v rozpočte by ich nezastavil. Samozrejme Jagelovci to zmrvili, no myslím si, že porážka a poroba bola neodvratná. 

Odpoveď: Moháčska katastrofa bola nevyhnuteľná a hoc aj pri 100 opakovaniach by dopadla vždy rovnako - Tureckým okupovaním Budína.

Podobným príkladom no s opačným garde, kedy sa podľa mňa dejiny vykoľajili z „logického toku“,  je Bitka na Moravskom poli. 

2.    Kauza Kráľ železný a zlatý z pohľadu „mojej“ Logiky dejín.

Otázka: Bolo logické (a nevyhnuteľné), že České kráľovstvo stratí svoje dominantné postavenie z druhej polovice 13. storočia a hegemónom sa stanú Habsburgovci ?

Přemysl Otakar II držal v rukách všetky tromfy na to, aby sa stal hegemónom v strednej Európe. Po tom, čo takticky nezvládol svoju korunováciu za rímskeho kráľa a stratil formálne časť svojich rakúskych dŕžav, sa nechal možno z netrpezlivosti, možno z pýchy vmanévrovať do Bitky na Moravskom poli ( 26. augusta 1278), v ktorej zomrel. 

Po jeho, v tomto zmysle, zbytočnej smrti ostalo v strednej Európe vákuum, z ktorého vyšli Habsburgovci ako víťazi a po spomenutej Bitke pri Moháči sa upevnili v podunajskom priestore ako hegemóni oni. Otakarovi možno stačilo len trpezlivo počkať, bitku vôbec nemusel absolvovať, zbytočne riskoval a nevyšlo to. Po tejto udalosti „nasadli dejiny“ do nového koryta toku Logiky dejín, ktoré sa zahradili až v roku 1918. (o tom niekedy inokedy).

Toto je príklad dejinnej situácie, že ak sa dejiny opakovali 100 krát, tak by v nich vo väčšine prípadov České kráľovstvo bolo hegemónom. Malo na to všetky ekonomické aj vojenské predpoklady. Stačil však jeden zlý krok a všetko bolo inak. Hoci Čechov ich zlaté časy ešte len čakali (Luxemburgovci), táto bitka znemožnila ich superveľmocenské postavenie.

Odpoveď: Porážka Čechov na Moravskom poli nebola nevyhnuteľná no strata ich dominantného postavenia priamo plynula z tejto porážky. 

3.    Kauza Matúš Čák z pohľadu „mojej“ Logiky dejín.

Otázka: Bolo logické (a nevyhnuteľné), že územie Matúša Čáka nepretrvalo aj po jeho smrti ako semi-autonómne územie? 

Mohol Matúš Čák odolať tlaku Karola Róberta a bolo možné, aby sa zachovala jeho dŕžava v celku ako celistvé a polo-autonómne územie? Bolo možné, aby ho prežila? (pre potreby tohto cvičenia abstrahujme od smrti Matúšovho jediného legitímneho dediča). 

Boli Matúšove šance „spočítané“ momentom, kedy sa v roku 1300 vylodil mladý pretendent Karol Robert z Neapola v Splite? Alebo boli spočítané momentom kedy z hry definitívne vypadol z hry Český pretendent (1305, a bavorský 1307)? Odpoveď je podľa mňa nie. V dejinách máme príklady kedy si rôzni mocipáni boli schopný udržať moc aj dŕžavu resp. ich dŕžava ostala aj po nich (napr. Sedmohradsko u nás, ale aj vznik resp. transformácia Moravského kniežatstva na (semi-autonómne) Markgrófstvo z prvej polovice 13. storočia).

Po bitke pri Rozhanovciach (1312) však bola autonómia Matúšovej dŕžavy stratená. Hoci on si svoje domínium ešte udržal až do svojej smrti, logika dejín už velila jasne. Terra Mathei sa mala fakticky stať minulosťou (hoc sa tento názov ešte dlho používal). 

Mohlo to byť opačne, ak by Omodejovci reagovali na košickú aféru inak? Dalo sa zorganizovať Matúšove vojsko lepšie a prísť k Rozhanovciam v plnej sile? Stačilo by to? Obnovil by Matúš Nitrianske vojvodstvo (hoc pod iným názvom) ? To už sa nedozvieme.

Matúš to mal do 15. júna 1312 v rukách, hoci nehral s najlepšími kartami, no po Bitke pri Rozhanovciach bolo už logické, že si Anjouovci Uhorsko podmanili a Matúšova zem (Nitriansko/Slovensko) o svoju autonómiu prišla. 

Odpoveď: Zánik Matúšovej zeme nebol nevyhnuteľný, pri 100 opakovaniach by nezanedbateľnom počte pretrvala aj po jeho smrti, no séria chýb a nepriaznivých okolností viedla k výsledku z roku jeho smrti 1321.

Výstup

Zdá sa mi, že na Logiku dejín majú vplyv konkrétne kroky a rozhodnutia jednotlivých aktérov. No zároveň existujú situácie kedy sa nedá nič spraviť lepšie (ani horšie)

Matúš mohol lepšie zvládnuť Bitku pri Rozhanovciach, no ani to by mu nemuselo zabezpečiť konečný úspech. Udržal by si však šancu na to, aby sa logika dejín naklonila v jeho prospech. 

Naopak Ľudovít II nemal čo spraviť lepšie, porážka pri Moháči bola neodvratná a ani jeho prípadné prežitie by nezmenilo nič na tom, že Turci okupovali celé dnešné Maďarsko a Habsburgovci prevzali opraty aj u nás (v zostatkovom Uhorsku). 

Otakar mohol postupovať premyslenejšie a taktickejšie a logika dejín by dopriala Přemyslovským Čechám hegemóniu. Spravil však chybu a dejiny už išli ďalej novou logikou. 

Poznámka:

Vybral som si zámerne tri epizódky, ktoré sú slovenským čitateľom z dejepisu známe(jšie). No naschvál som sa vyhol iným epizódkam z blízkej minulosti, hoci tento typ polemiky je asi možné viesť o mnohých udalostiach, napr. o vzniku Č-SR, Slovenskom štáte o SNP, či páde Komunizmu. 

Záver

Nateraz som dospel k záveru, že logika dejín existuje. Je však na nás, konkrétnych ľuďoch ako dejiny dopadnú. No zároveň verím tomu, že existuje niečo ako logický záver jednotlivých dejinných procesov. Jedným z takých je podľa mňa vznik Slovenskej republiky. Možno niekedy nabudúce sa pokúsim vysvetliť prečo vznik SR nebol výsledkom šťastného zhluku náhodných okolností, ale prečo bol racionálnym výsledkom Logiky dejín.