Logika dejín: Prehralo Nemecko svetovú vojnu?
Chcem si položiť otázku, či Nemecko skutočne prehralo svetovú vojnu? Pohľad po 100 rokoch totiž môže naznačovať, že nie je prehra ako prehra.
Nadviažem na svoj starší blog o Logike dejín[1], a chcem položiť otázku, či Nemecko skutočne prehralo Veľkú vojnu? Pohľad po 100 rokoch totiž môže naznačovať, že nie je prehra ako prehra. Text je na dve A4.
Tento blog vychádza z jednej tézy, ktorá sa sem - tam objavuje v dejepisnom diškurze, a teda, že prvá a druhá svetová vojna v Európe bola vlastne jednou vojnou s dvomi kolami[2]. Síce nie som úplne stotožnený s takýmto názorom, no pre potreby tohto blogu mi poslúži. Budem preto v tomto blogu celé obdobie konfrontácie Nemecka s Anglickom medzi rokmi 1914-1945 volať spoločne "Veľká vojna".
Úvod
Vždy ma pri téme Veľkej vojny, ktorá odštartovala v roku 1914, šokovalo (negatívne fascinovalo) prečo ju Nemecko rozpútalo?
Pri pohľade na mapu bol Nemecký štát obrovský, obsahoval aj veľké ne-nemecké územia a bol vlastne predurčený hospodársky ovládnuť takmer celý európsky priestor.
Ako vieme, Nemecko prvé kolo Veľkej vojny (prvá svetová vojna) prehralo a prišlo o relatívne malú časť území. Bolo potrestané reparáciami, ale tým, že nebolo okupované nebolo ani kriticky oslabené. Ponížené no v skutočnosti stále mocné Nemecko sa vzmohlo veľmi rýchlo a rozhodlo sa pre odvetu[3].
Druhé kolo Veľkej vojny (druhá svetová vojna), malo dve fázy (A a B). Fáza A - diplomatická od 1.3.1938 [4] do 22.8.1939[5] bola revizionistickou vojnou (diplomatickou bez horúcej fázy), ktorej cieľom bolo sa územne (a spojeneckými zväzkami) vrátiť pred leto 1914.
Ak by sa bolo bývalo Nemecko zastavilo a neprešlo do fázy B druhého kola Veľkej vojny[6], bolo dnes Nemecko silnejšie aj väčšie.
Fáza B, teda rozpútanie vojenských operácii následne trvali takmer 6 rokov a skončili okupáciou a rozdelením Nemecka na tri štáty (vrátane jeho zmenšenia[7]). Cieľom tohto zmenšenia malo byť trvalé (nielen vojenské) oslabenie Nemecka. V kombinácii s jeho zapojením do hospodárskeho systému západných spojencov sa mal raz a navždy vyriešiť nemecký expanzívny militarizmus.
Chcem sa však vrátiť k originálnym cieľom Nemecka, kvôli ktorým rozpútali Veľkú vojnu.
Ciele Nemecka vo Veľkej vojne
Nemci si na začiatku Veľkej vojny stanovili v tzv. septembrovom programe[8] dva hlavné ciele. Teritoriálnu expanziu a vytvorenie politicko - hospodárskej sféry vplyv – zvanej Mitteleuropa (plus kolónie).
Teritoriálne ciele, ako anexia časti Belgicka a Francúzska podľa mňa nedávajú zmysel ani v koncepcii imperialistického nacionalizmu (to by snáď dávala anexia Holandska či Dánska).
Politicko – hospodárske ciele si Nemci predstavovali nasledovne:
Mitteleuropa je koncept hospodárskej, colnej i obchodnej únie resp. vytvorenie politickej sféry vplyvu pod dominanciou Nemecka. Základným cieľom tohto konceptu bolo vytvorenie protiváhy anglickému impériu so surovinovou a populačnou základňou na kontinente. (Toto mi niečo pripomína :!). Súčasťou Nemeckej sféry vplyvu samozrejme mali byť i kolónie, najmä v Afrike či juhovýchodnej Ázii. Kolóniám a dekolonizácii sa krátko venujem pod textom.
Splnili sa nemecké ciele z pred Veľkej vojny ?
Ak akceptujeme, že nemeckým cieľom vo Veľkej vojne bolo vytvoriť si vlastnú politicko - hospodársku sféru vplyvu na kontinente ako protiváhu Anglicku (resp. oslabiť anglické impérium), musíme si položiť otázku:
Nie je to náhodou po 100 rokoch od začiatku Veľkej vojny tak, že Nemecko je na kontinente hegemónom a Anglicko svoj vplyv stratilo?
Keď sa dnes pozrieme na nižšie priloženú mapu, pýtam sa kto je skutočným víťazom Veľkej vojny ? (Anglicko je šedé).
Nevyhrali Nemci náhodou dlhú hru s Anglickom?
https://en.wikipedia.org/wiki/European_Union#/media/File:EU_Single_Market.svg
Záver.
Domnievam sa, že ak by Nemci nerozpútali Veľkú vojnu, tak by dnes boli oveľa mocnejší. Ľudské a morálne obete za žiadny z vyššie uvedených cieľov nestáli. Nemecké vojny odsudzujem a som rád, že ich nominálne prehrali. Vďaka týmto prehrám je Nemecký militarizmus minulosťou a ich nový Großraumwirtschaft je oveľa vľúdnejší ako ten z obdobia rokov 1939-1945.
Tento blog je zamyslením sa nad Logikou dejín (ako som si ju sám definoval v prvom blogu na túto tému). Logika má spočívať v tom, že v momente, keď sa v roku 1871 Nemecko zjednotilo, bola len otázka času kedy hospodársky ovládne Európu.
Veľká vojna v jej dvoch kolách Nemecku paradoxne uškodila, no ani kritické oslabenie v podobe rozdelenia a zmenšenia Nemecka nedokázalo jeho hospodárskemu ovládnutiu Európy zamedziť. Na druhej strane dve kolá veľkej vojny vyradili Anglicko z prvej ligy a po Brexite nemá Nemecká dominancia konkurenciu. Čas ukáže ako ju Nemci využijú.
Poznámky pod textom
Ad Kolónie.
Téma dekolonizácie je zložitá. Všeobecne sa zdá, že dekolonizácia bola spôsobená výsledkom druhej svetovej vojny (druhým kolom svetovej vojny), kedy sa spojilo niekoľko paralelných procesov (isto som mnohé opomenul):
Anglické impérium oslabené vojnou stratilo dynamiku,
Francúzske kolónie rozhodujúcou mierou podporili proti-nacistický boj, v čase keď Francúzsky štát prakticky prestal existovať ako samostatný subjekt,
Sovietsky zväz ako víťaz druhého kola svetovej vojny tlačil na dekolonizáciu,
USA ako víťaz druhého kola svetovej vojny tlačil na dekolonizáciu,
Kolónie populačne narástli tak výrazne že pre oslabené európske mocnosti nebolo možné ich silou udržať.
Všetky (okrem posledného) vyššie uvedené dôvody sú priamo spôsobené druhou svetovou vojnou. Ja sa však domnievam, že posledný dôvod (populačná explózia) by viedol nevyhnuteľne k dekolonizácii skôr, alebo neskôr.
Pokiaľ by sme akceptovali tento môj argument, tak hoc by Nemecko (prvú) svetovú vojnu vyhralo, dnes by už kolónie priamo neovládalo. (Anglické aj Francúzske impérium stále benefitujú z bývalých koloniálnych území, ale to nie je téma blogu).
Ad Nemecká hegemónia.
Nemci určite neplánovali vojnu prehrať a vytvoriť si dvoch silných súperov miesto Anglicka (Rusko a USA). O tom, že Rusko nemusí byť víťazom druhej svetovej vojny napíšem inokedy.
Zároveň platí, že od konca druhého kola Veľkej vojny je Nemecko na orbite USA, a nespráva sa úplne samostatne. Ale i toto je proces, ktorý neskončil a Nemci sa skôr alebo neskôr z tohto zovretia dostanú (ono je totiž už dnes slabšie ako bolo v 1960,70,90 ... ).
[1] Logikou dejín (s veľkým L) rozumiem proces, v ktorom udalosti smerujú k najlogickejšiemu výsledku (v zmysle ako jedinému možnému). Otázka, je, či Existuje taká „Logika dejín“ v rámci, ktorej smerujú jednotlivé udalosti v dejinách k najlogickejšiemu výsledku a nie je možné s „tým“ nič spraviť ?
[2] V tejto názorovej línii šli napríklad historici Taylor https://en.wikipedia.org/wiki/A._J._P._Taylor, nemecký historik Fischer https://de.wikipedia.org/wiki/Fritz_Fischer_(Historiker) či Američan Schmidt https://en.wikipedia.org/wiki/Bernadotte_Everly_Schmitt , a mnohí iní.
[3] Tu možno dodať, že aj bez nacistického režimu by zrejme bolo bývalo Nemecko pristúpilo k odvete.
[4] anexiou Rakúska z 12.03.1938
[5] Podpis paktu o rozdelení Východnej Európy medzi Ruskom a Nemeckom
[6] Som si vedomý názoru časti historikov, že Nemecký režim musel druhú svetovú vojnu rozpútať aj v jej horúcej fáze, aby si udržal legitimitu.
[7] Nemci stratili Pomoransko, Prusko i Sliezsko na základe dohôd z Jalty 45.
[8] https://de.wikipedia.org/wiki/Septemberprogramm , https://de.wikipedia.org/wiki/Septemberprogramm
