Útok na Gorazda či Štúra je útok na štátnosť.

Je to globálny spor. Definuje sa polemikou medzi "Somewheres" vs. "Anywheres". Je to spor medzi Kozmopolitmi a Lokalistami. Útoky Kozmopolitov na Štúra, Veľkú Moravu či Jánošíka netreba brať veľmi osobne (v zmysle protislovensky). Treba im však rozumieť v kontexte.

     Začnem zmierlivo. V istej miere je v slobodnej spoločnosti nutné akceptovať aj extrémistické názory. Medzi také radím tie, ktoré hovoria, že Slováci sú vymyslený konštrukt a preto je Slovenská republika a jej existencia v lepšom prípade nepotrebnou a v horšom prípade nezmyslom.  Text je na dve A4.

Čo je Slovenská republika?

     Podľa mňa je Slovenská republika národný štát Slovákov. Vznikla v historickom kontexte, o ktorom si napíšem niekedy nabudúce, ale v princípe sa jedná o štátny útvar, ktorý má umožniť najmä slovenskému etniku plnú realizáciu politických, ekonomických, kultúrnych a spoločenských ašpirácii. Naša kultúrna tradícia pohostinnosti (pohostinská teória)[1] ďalej vedie k tomu, že Slováci zo Slovenskej republiky spravili multikultúrny štát, v ktorom si vedia svoje politické ekonomické, kultúrne a spoločenské ašpirácie realizovať aj Rusíni (ako štátotvorný prvok), Maďari, Rómovia, Vietnamci, Gorali a ďalšie národnostné menšiny. Výsledkom tejto pohostinnosti, spolupráce a koexistencie medzi Maďarmi a Slovákmi som nakoniec aj ja sám.

Spor o Slovensko je v podstate sporom o Svet.

     Tento spor o Slovensko je sporom, ktorý prebieha aj na svetovej úrovni. Je starý, snáď až z antiky, dá sa pripustiť, že je aj legitímny.

V anglicky hovoriacom svete sa definuje sporom medzi Somewheres vs. Anywheres. Je to spor medzi kozmopolitmi (svetoobčanmi – Weltbürger[2]) a Lokalistami (vlastencami/ nacionalistami[3]). Predo mnou mnohí tento spor rozoberali, aj tu na blogoch, netreba aby som v tomto smere šiel hlbšie.

U nás sa najlepšie stelesňuje vetou v ústave. „My, národ slovenský“. Proti tejto koncepcii stojí koncept My, občania slovenskej republiky, ktorý presadzujú práve kozmopoliti[4]. Je to legitímny spor.

Útok na štát(nosť)

     Prejavuje v sústavných a systematických útokoch na tradície národa (Slovákov), na národ samotný (zabednenci, dezoláti, provincionalisti, zakonšpirovaný ľud ...) a prostredníctvom týchto útokov sa jedná prenesene o útok štátnosť.

Základným kameňom argumentácie kozmopolitov je, že národy neexistujú a preto je aj existencia národných štátov nezmyslom. Všetkým útokom na štátnosť, národ a tradície preto treba rozumieť v kontexte, že ultimatívnym cieľom týchto názorových prúdov je rozložiť národné štáty (z filozofického pohľadu i vecne). Nejedná sa pri tom o slovenské špecifikum. Je to globálny prúd.

Útok na tradície

     Pre útoky na tradície Slovákov sa najčastejšie používajú tri prípady: Štúr, Jánošík a Veľká Morava (napr. bagatelizácia prínosu misie Solúnskych bratov, Svätopluka, či Nitrianska ).

Príklady týchto útokov, pri ktorých sa často aplikuje dnešné nazeranie na svet, sú:

- Jánošík bol zločinec. Najvtipnejšie na tomto argumente je fakt, že Jánošík okrádal (skutočne bol zločinec) iných zločincov – feudálov, ktorí okrádali nevoľníkov (všetkých etník). Smejem sa na tom ako (najmä ľavicovým) kozmopolitom zrazu vadí triedny boj.

- Štúr bol antisemita. Toto je špeciálne zvrhlé. Dodávam, že dokonca bol celkom iste aj mizogýn. Keby som bol úzkoprsý argumentoval by som tým, že modla kozmopolitov (rozumej čechoslovakistov) Masaryk bol sukničkár, ktorý fukol Štefánikovi milenku, ale v tomto smere starému pánovi fandím 😊.

- Solúnsky Bratia boli ľudia východu. Tento je zo všetkých príkladov najdebilnejší. Prvé dva mali aspoň aký taký základ vo faktoch hoci sa „kvalitne“ dezinterpretujú. Tento nesedí faktograficky. Byzancia bola vyspelejšia[5], a najmä schizma de iure prebehla až v roku 1054.

Realita našej tradície je však nasledovná:

     V prípade Jánošíka sa jedná o tradíciu, v ktorej sa slabší postavil prevahe. Je to prejav boja utláčaného ľudu voči magnátom - zlodejom. Je to tradícia boja za spravodlivosť.

V prípade Štúra – sa domnievam, že obrana je všeobecne známa, najmä v podobe koncipovania moderného slovenského národa, ktorým spojil v severnom Uhorsku všetkých Slovanov na platforme jazyka[6]. Jedna vec sa však pri Štúrovi trochu opomína. Je to fakt, že nás definitívne vyčlenil z českého národa resp. zamedzil včleneniu do českého národa (ako sa to stalo Moravanom). Pri Štúrovi hovoríme o tradícii koncipovania moderného slovenského národa, napriek presile a neprajným okolnostiam.

V prípade Solúnskych bratov je to tradícia kresťanstva, otvorenej mysle a vlastnej (suverénnej) politiky.

     Na záver chcem skonštatovať, že ak sa útočí na Štúra (príp. Gorazda so Solúnskymi bratmi) útočí sa aj na našu štátnosť. No dôvody nie sú nevyhnutne (len) protislovenské. Autori týchto útokov nenávidia nielen slovenský národ, ale nenávidia celý koncept národa a národných štátov. Preto to netreba brať veľmi osobne (v zmysle protislovensky).

Všetkým prajem pohodový Sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda a nehnevajte sa na kozmopolitov ;).

[1] https://dobrodruh.sk/historia/pravda-o-vpade-starych-madarov,

[2] https://de.wikipedia.org/wiki/Kosmopolitismus

[3] Upozorňujem, že nacionalizmus nie je šovinizmus. Cieľom nacionalizmu je národný štát. Ak sa mám o niekoho oprieť tak definície Anthonyho Smitha sa mi celkom páčia.

[4] v prípade národnostných menšín mám pre vec pochopenie

[5] o čom svedčí spustenie renesancie po dobití Carihradu o takmer 600 rokov neskôr, kedy sa celá antická literatúra dostala do ekonomicky dobre vybavených talianskych miest kde táto kombinácia druhý krát v dejinách Európy rozbehla nevídaný intelektuálny pokrok.

[6] Ja som zástanca skutočnosti, že Štúr len nadviazal na tradíciu nitrianskych Slovanov teda Slovákov (v dnešnom názvosloví).