Čo je (to) konzervativizmus ?
Pri diskusiách s blízkymi a priateľmi, ktorí nevenujú sledovaniu politiky viac ako 20 minút denne, väčšinou prostredníctvom sledovania politicky angažovaných podcastov zhrňujúcich dianie počas uplynulého dňa, som si uvedomil, že ich porozumenie slovu konzervativizmus je buď nepresné, alebo prinajmenšom veľmi pokrivené.
Tému tohto blogu si vyberám veľmi nerád, pretože v prvom rade nie som politológ a v druhom rade konzervativizmus je, podobne ako hokej, národným športom Slovákov – teda každý ma na neho „názor“. No dospel som k záveru, že je potrebné tento text napriek tomu naformulovať.
Hneď na začiatku si dovolím zadefinovať rámce.
V prvom rade považujem za potrebné zabudnúť na všetky prívlastky, ktoré konzervativizmu dávajú politickí oponenti (reakcionisti, liberáli, ľavičiari či progresivisti). Všetky zafarbenia ktoré konzervativizmu pripisujú sú formulované z ideologickej zaujatosti. Nie je na tom v zásade nič zlé, podobne to funguje aj opačným smerom. Netreba to brať osobne, kritika z opačných smerov je prirodzená.
Druhý rámec, je rozdelenie pojmov konzervativizmus a konzervatívci.
Konzervativizmus je politický prístup (ak chcete filozofia) a konzervatívci sú ľudia, čo v rôznej kvalite a hĺbke aplikujú svoj vlastný konzervativizmus. To, že ste konzervatívcom neznamená, že musíte súhlasiť s iným konzervatívcom. Je to dokonca úplne v poriadku ak máte na veci rozdielny názor.
V našom politickom prostredí badám tendenciu kádrovať konzervatívcov konzervatívcami – „toto nie je dobrý konzervatívec“ a podobne. Keď ignorujem fakt, že tento vnútorný súboj ich politicky oslabuje, tak faktom ostáva, že každý sám seba za konzervatívca môže označiť, pričom však platí, že je na Vás či sa s jeho aplikáciou konzervativizmu stotožňujete alebo nie. (príklad. „fašisti“, „ultrakonzervatívci“ alebo „nevie desatoro“).
Treba si uvedomiť, že konzervativizmus v sebe zahŕňa x prúdov (sociálny/ľudový, ľavicový, katolícky, ekonomický ... ), ktoré môžu často smerovať proti sebe. Konzervativizmus nie je jeden politický smer, ale je to rodina politických smerov.
Zároveň sú politické aplikácie konzervativizmu rôzne v jednotlivých krajinách, pretože konzervativizmus vždy nadväzuje na aktuálny stav veci v danej spoločnosti. Najlepšie to vidieť na anglickej konzervatívnej strane kde je dnes napr. pri moci ľavicové krídlo, hoc ešte pred časom v ňom dominovalo reakčné a pravicové krídlo.
Tretí rámec, je potreba striktne oddeliť politický katolicizmus a konzervativizmus ako taký. Toto je na Slovensku najzložitejšie rozdeliť.
V prvom rade preto, lebo ľavičiari, liberáli a progresívci tieto veci náročky často spájajú do jedného (viď ultrakonzervatívci, katolibanci a pod ...) no v druhom rade predstavitelia politického katolicizmu sa seba identifikujú ako jediných nositeľov konzervativizmu, správnych konzervatívcov. Táto privatizácia konzervativizmu však v konečnom dôsledku škodí celému prúdu (rodine politických smerov) a posilňuje opačnú stranu (ľavicu). Ono to má samozrejme politický zmysel, pretože napr. strana politického katolicizmu asi nezíska voliča progresívnej strany no existuje šanca, že získa voliča sociálno - konzervatívnej strany, a tak lovia v tomto rybníku.
Považujem za zmysluplné upriamiť pozornosť aj na fakt, že na Slovensku žijú aj neveriaci ľudia, ktorí sú politickými konzervatívcami, niektorí majú dokonca päť frajeriek a osem detí a nie je to v rozpore s politickým konzervativizmom. Je to v rozpore len s katolíckou morálkou (hoci chápem, že to mnohých irituje).
Čo je to (teda) konzervativizmus?
Konzervativizmus je v prvom rade spôsob rozmýšľania. Spôsob rozmýšľania založený na zozbieraní faktov, skúseností a zdravom rozume. Politické postoje sa v ňom formulujú bez ideologického zafarbenia (napr. na rozdiel od politického katolicizmu). Konzervativizmus hľadá pri formulovaní politického stanoviska na konkrétny problém oporné body v praxi, alebo v praxi v inom štáte a na základe skúsenosti upravuje svoj názor na vec. Konzervativizmus (ak ho takto personifikujem) dokonca mení názor v čase.
Konzervativizmus nie je spiatočníctvo. Konzervativizmus nie je ani zadubenosť.
Konzervativizmus je naopak mimoriadne praktický politický smer, ktorý sa vyvíja spolu so spoločnosťou. Je dynamický, no zároveň je jeho základným znakom opatrnosť!
Najčastejšie konzervativizmus pripodobňujem k metóde „dva krát meraj a raz rež“.
Nedávno som použil, trochu personifikovaný príklad, neviem či platí, ale skúsim: Progresivizmus robí tri kroky v pred bez ohľadu na okolnosť, liberalizmus urobí dva občas tri kroky v pred a jeden krok vzad ak zistí, že „to bolo priveľa a konzervativizmus najprv dlho otáľa, rozhliada sa po okolí a následne spraví pevný krok vpred.
V spoločnosti však existujú aj reakcionosti, tí čo chcú vrátiť už zavedené do predchádzajúceho stavu. Toto konzervativizmus nerobí. Ak sa raz rozhodne niečo prijať resp. akceptovať, naspäť sa už nevracia.
